O človeku

O človeku veríme, že je obrazom Boha.
Ten obraz je porušeným hriechom.

Obraz Boha v človeku

Boh sa Mojžišovi predstavil menom - „Ja som". Aj meno človeka, to, ktoré sme mali, skôr než nás pomenovali, je „Ja som." Božie Vedomie sa zrkadlí vo vedomí človeka. Božia Tvorivosť sa odráža v ľudskej tvorivosti. Boh stvoril svet a v ňom človeka, človek v tom svete tvorí civilizáciu.

Toto vedomé tvorivé „ja“ je Božím obrazom v nás. Vďaka nemu o sebe vieme, uvedomujeme si iných, oduševňujeme svet, pretvárame ho. Z neho povstali všetky naše diela. Boh svet stvoril Slovom, človek svet jazykom dotvára.

Vo vedomí, že som sám sebou, spočíva ľudská sloboda. Tá v nás však otvára rozmer samoty. Som sám! Samota mi kladie otázku, prečo tu som. Volá ma na cestu hľadania, vedie ma k mystériu lásky. Tu sa napĺňa zmysel človeka. Tu sa zrkadlí samotný stred Božieho obrazu. Boh je Láska a človeka stvoril ako lásku. Trojjediný Boh dvojjediného človeka– ženu a muža. Stvoril ich ako ja a ty, aby sa hľadali poznali a zjednotili v láske. Na tejto ceste slobodného poznávania a zjednocovania sa v láske, sa človek stáva Božím obrazom.

Hriech

Boží obraz v nás je porušený. Grécke slovo hamartia – hriech – znamená netrafiť cieľ. Let šípu povedľa terča je hriech, cesta pútnika pomimo oázy je hriech... Obraz Boha nám dáva tušiť, že naše bytie má zmysel, hriech nám však bráni ten zmysel pocítiť a uplatniť. Namáhame sa, dúfame, zúfame, pracujeme, bojujeme, no náš život sa míňa cieľa. Zakúšame bytostné vykoľajenie, zbytočnosť, ťaživú bezcennosť. Tento neuspokojivý stav existencie kresťanstvo nazvalo hriechom.

Hriech sa prejavuje v prvom rade ako egocentrizmus - mimovoľný sklon považovať samého seba za mierku všetkých vecí: Som tu sám zo seba, sám pre seba, cez seba a kvôli sebe. Som autorom, divákom, hlavnou postavou, i hlavnou pointou života. Veci i ľudí hodnotím podľa toho, aký majú vzťah ku mne.

Egocentrizmus sa prejavuje buď ako pýcha – chcem byť viac, alebo ako egoizmus – chcem mať viac. Egocentrizmus je nevedomou formou zbožštenia seba. „Keby existoval Boh, ako by som uniesol, že ja nie som Boh“ napísal Nietzsche. Stav hriechu tak pomenoval zvnútra.

Egocentrizmus je napájaný z prameňov úzkosti. Úzkosť sa živí z bytostnej nedôvery. „Ak tento svet niekto stvoril, musel to byť diabol.“ napísal Baudelaire. Tak sa na svet díva nedôvera. Svet je nepriateľské územie. Jediná bytosť, ktorej môžem naozaj dôverovať, som ja sám. Nedôvera nás väzní v putách egocentrizmu a bráni láske naplniť svoj zmysel. Oslobodenie nastáva tam, kde miesto nedôvery nastupuje dôvera. Dôvera k skutočnému Autorovi bytia.