Svadba

Manželstvo ako obraz Boha

Inštitúcia manželstva sa ocitla v hlbokej kríze. V budúcnosti obstoja iba manželstvá, ktoré budú silu k láske čerpať z duchovných zdrojov. So žiadosťou o cirkevný sobáš často prichádzajú dvojice, ktoré boli vychované v sekulárnom duchu. Uvedomili si, že svoju krehkú ľudskú lásku potrebujú oprieť o čosi väčšie, než sú sami. Začínajú hľadať Boha. Tušia, že podstata manželského spolužitia je sakrálna.

Naša viera určuje naše bytie. Človek sa postupne stáva tým, v čo verí, že je. Materialisticky zmýšľajúci človek považuje sám seba za sústavu biochemických reakcií. Svojej láske by nemal hovoriť - Milujem ťa, mal by povedať – Práve sa vo mne odohráva mimoriadne príjemný proces biochemických reakcií. Vo vesmíre materialistu je bohom hmota. Slepé energie tu vládnu nad vedomím človeka. Milenci si v takom vesmíre nemôžu sľúbiť vernosť. Veď kto môže vedieť, čo s ním biochemické reakcie urobia zajtra.

Manželská láska je možná iba vo vesmíre, kde Duch vládne nad hmotou. Kým materialistický človek si sám seba predstavuje ako náhodnú hru hmoty, duchovný človek v sebe objavuje obraz Boha.

„Boh je Láska“ napísal apoštol Ján. Obraz tejto lásky kresťanská teológia vložila do symbolu Svätej Trojice. Láska je jednota Milujúceho Milovaného a ich Milovania. Boh je večné Ja a Ty spojené Duchom Lásky. Z tej lásky povstal svet. Z tej lásky sa zrodilo ľudské ja som i ľudské ty si.

Trojjediný Boh tvorí dvojjediného človeka. Človek je dvoma očami v jedinej tvári – jedno oko muž druhé oko žena. Iba celý človek vidí celý priestor sveta. Večný Duch lásky nás stvoril na svoj obraz ako lásku. A ľudské Ja nenájde svoj zmysel kým neobjaví Ty, ktorému sa odovzdá.  A práve v tom hľadaní sa, v tom strácaní seba, v tom nachádzaní seba v druhom sa zrkadlí Boží obraz.

Spirituálny rozmer sexuality

Hebreji na vyjadrenie sexuálneho aktu používali slovo jádau – poznať. Adam poznal svoju ženu. Podľa apoštola Pavla však i ten, kto sa vyspal s prostitútkou, sa s ňou stal jedným telom. To, ako používame sexualitu, zásadným spôsobom ovplyvňuje našu vnútornú integritu.

Populárne médiá sexualitu predstavujú ako prostý biologický úkon. Čin, ktorý je možné izolovať od toho, čo bolo a čo bude, akt, ktorý sa dá zredukovať na úroveň telesnej potreby. V skutočnosti sexualitu možno v úplnosti realizovať iba ako cestu, celoživotnú cestu oddanosti láske. Sexualita je cesta poznania sa v láske. Pre muža poznať ženu znamená poznať ju v každom období: Milovať ju ako mladé dievča, milovať ju ako matku, ako zrelú ženu, ako starnúcu ženu, ktorá sa učí dávať svojím deťom slobodu, ako starenku zostupujúcu do údolia ticha ku bránam večnosti.

Kríza inštitúcie manželstva môže znamenať úpadok, otvára však i cestu k rastu. Tradičná rodina utváraná vonkajšími silami patriarchálnej spoločnosti bude ustupovať civilizácii osamelých hedonistov. Sekulárna forma manželstva možno zanikne. Manželstvo sa bude stávať čoraz viac sakrálnou záležitosťou. Uprostred kultúry osamelých konzumentov erotického vzrušenia tu budú ako ostrovčeky pozitívnej deviácie vyrastať rodinné spoločenstvá, ktoré svoju silu kráčať proti prúdu budú čerpať z Lásky, čo nie je z tohto sveta.

Zmysel svadobného rituálu.

Čo vyjadrujeme svadobným rituálom?

Vyjadrujeme ním tri úrovne úplného odovzdania sa ženícha a nevesty. Svoj sľub hovoria jeden druhému. Ten sľub hovoria pred Bohom, rozhodnutí oprieť svoju vôľu o jeho vôľu. Svoj sľub hovoria verejne. Svedkovia zastupujú na svadobnom obrade spoločnosť. Vyjadruje sa tým často prehliadaná pravda. To, aký vzťah mužovia a ženy medzi sebou vytvárajú, má priamy vplyv na zdravie spoločnosti. Najväčšie dielo, aké môže človek vykonať pre spoločnosť, je dielo rodiny.

Pri svadobnom rituáli ženích a nevesta povedia pred Bohom svoj sľub, vyznajú vieru a sobášiaci nad ich sľubmi vyriekne požehnanie. Obrad môžeme prirovnať k obrazu sláku, huslí a huslistu. Ženích je slák a nevesta je husľami. Huslistom je Boh. Husle a slák patria k sebe. Husle ešte nie sú úplne husľami, kým sa ich nedotkne slák. Žena ešte nie je úplne ženou, kým sa nespojí s mužom. Slák ešte nie je úplne slákom, kým sa nespojí s husľami. Muž ešte nie je úplne mužom, kým nenájde ženu, ktorej sa odovzdá, a s ktorou sa spojí.

Husle a slák potrebujú huslistu, aby ich spojil. Huslista vezme do ľavej ruky husle, do pravej ruky slák a spojí ich v tvare kríža. Vyslobodí z nich skrytú hudbu. Ženích a nevesta sa v svadobnom obrade vkladajú do rúk Boha, aby ich spojil v tvare kríža a vyslobodil z nich veľkú hudbu života.

Texty svadobných sľubov

Príprava

Prípravu a uvedenie na cestu manželstva nepodmieňujeme krstom, ani členstvom v cirkvi. Chceme stáť pri každom páre, ktorý tuší, že svoju krehkú lásku potrebuje oprieť o pevnú lásku Boha. Podmienkou sobáša je cyklus prípravných stretnutí. Na týchto stretnutiach sa rozprávame o kresťanských základoch manželského vzťahu. Počas rozhovorov si ujasňujeme postoje a vieru snúbencov. Forma svadobného obradu musí pravdivo vyjadrovať vieru snúbencov i sobášiaceho. Inak by sa zo svadobného obradu stala prázdna fraška. Podľa viery snúbencov volíme potom formu svadobného obradu.

Tri typy svadobných pobožností.

Kresťanský sľub s požehnaním
Najplnšie vyjadrenie duchovného potvrdenia manželstva:
Snúbenci vyjadria sľub podľa liturgických formulácii,
kazateľ vysloví priame požehnanie so vkladaním rúk.

Kresťanský sľub s modlitbou
Miernejšia forma duchovného potvrdenia manželstva:
Snúbenci vyjadria sľub podľa liturgických formulácií,
kazateľ sa modlí za ich manželstvo bez vkladania rúk.

Sľub s modlitbou
Sľubujú si sľub podľa vlastnej formulácie.
Nevyjadrujú explicitne kresťanskú vieru.
Kazateľ sa za nich modlí.